by Niekedy si ani neuvedomujeme, ako letí čas, z dní sú týždne, z týždňov mesiace a roky… šoférujúc domov som si uvedomila, že pôjdem okolo Lašimkovcov a ohlásila som sa na chvíľku na návštevu. Sama som bola zvedavá, či ma Lašima spozná, predsa len ma vyše dvoch rokov nevidela, naposledy sme boli spolu, keď mala tak 7-8 mesiacov, bude si ma ešte pamätať? S týmito pocitmi som zaparkovala a vystúpila z auta.
Fotky z obdobia, keď mala tak 7-8 mesiacov, to sme sa videli naposledy:
Moje obavy sa však ukázali byť neopodstatnené – samozrejme, že si ma pamätala, po mojom prechode bránkou ma privítalo tornádo, ba priam uragán vášne : ))) Lašimka vyrástla na nádhernú dospelú aziatku, stráži, poslúcha, je múdra a paničke a pánkovi robí radosť, to sú veci, čo potešia dušu každého chovateľa : )))
Tu je Lašimka v celej svojej kráse, podobnosť s Cleuškovou mamou, teda s Lašimkinou babkou Flekiškou priam vyráža dych:
Lašimka je poslušná a vychovaná, na piškótku vie aj ľahnúť a ostať, a zistila som, že nezabudla ani štekať na povel, čo som ju naučila ešte doma ako malinké, hádam 6-týždňové kuriatko : )))
