by https://www.modrastrecha.sk/magazine/
stredoazijsky-ovciak-od-a-po-z-so-skusenou-chovatelkou/
„Psy akosi vedia nájsť ľudí, ktorí ich potrebujú, a tiež naplniť prázdnotu, o ktorej sme sami nevedeli“, povedal spisovateľ Thom Jones, a má pravdu. Ak aj vy chcete zaplniť svoje prázdne miesto a uvažujete nad tým, aké plemeno najlepšieho priateľa si vybrať, ste tu správne. Výber kompatibilného plemena je totiž kľúčový pre spokojný život oboch strán – majiteľa a psa.
Stredoázijský ovčiak je plemeno, o ktoré je v poslednej dobe stále väčší záujem. Chovateľov láka svojou majestátnosťou, intelektom a ojedinelým vzhľadom. Napriek jeho dobrým vlastnostiam sa v praxi stretávame aj s predsudkami voči tomuto plemenu. Aby sme ich vyvrátili a ukázali vám, že stredoázijský ovčiak je skvelý pes, zavolali sme si na pomoc skúsenú chovateľku. Jaroslava Matejčíková z chovateľskej stanice Chacalkiz Chenekel nám prezradila, čo všetko by sme mali vedieť o stredoázijskom ovčiakovi predtým, ako si ho vyberieme.
Stredoázijský ovčiak – chovateľská stanica Chacalkiz Chenekel
Príbeh chovateľskej stanice stredoázijského ovčiaka sa začal náhodou. Pani Jaroslava si z útulku vzala veľkého kríženca, ktorého nikto nechcel. „Bol to zvláštny pes, mal skrátené uši a chvost a vôbec sa netešil, že ma vidí. Až veterinár mi povedal – Preboha, priniesli ste si dospelého aziata? Veď ten vás pozabíja!“, spomína na svoje začiatky Jaroslava Matejčíková. Pol roka trvalo, kým si prišiel pre prvé pohladenie. „Až spätne si uvedomujem, koľko chýb mi odtoleroval. Ukázal mi, aký výnimočný stredoázijský ovčiak je, aký je odlišný od iných plemien rozmýšľaním i konaním. Môj druhý SAO už bol s preukazom pôvodu a odvtedy u nás žije vždy niekoľko aziatov.“, vraví chovateľka.
Stredoázijský ovčiak ju upútal svojou inteligenciou a tým, že rozmýšľa a pamätá si. Dokáže analyzovať situáciu, vyhodnotiť ju a následne razantne a sebavedome konať. Je maximálne lojálny k svojej rodine a svojmu majiteľovi dovolí hádam čokoľvek, ak medzi nimi funguje dôvera. Chovateľská stanica SAO funguje od roku 2005 a momentálne má 6 aziatov. Sú druhou a treťou generáciou vlastných odchovov stanice. Najstarší člen svorky má 12 a najmladší 1,5 roka. „Každý je iný, každý má vlastnú osobnosť a individualitu. Všetci sú vysoko lojálni, sebavedomí a výborne strážia. Som na nich veľmi hrdá“, opisuje svorku chovateľka SAO.
História a pôvod plemena
Štandard plemena hovorí, že stredoázijský pastiersky pes je jedným z pradávnych plemien. Sformovalo sa vďaka prirodzenému výberu behom viac ako 4000 rokov na území, ktoré sa dnes tiahne od Kaspického mora po Čínu a od južného Uralu po Afganistan.
Jeho predkovia sú tibetské a salašnícke plemená, úzko spriaznené s mongolskými ovčiakmi a tibetským mastifom. Stredoázijský ovčiak sa používal predovšetkým k ochrane dobytka, karaván a majetku. Bol vystavený drsným prirodzeným selekciám. Ťažké životné podmienky a neustály boj proti predátorom mali vplyv na jeho podobu i povahu. Vďaka tomu je silný, neohrozený a naučený šetriť energiou.
Plemeno ako také je ustálené v type približne 5000 rokov. Jeho existenciu potvrdili archeologické nálezy sošiek na území strednej Ázie, ktoré sú verným vyobrazením aziatov, ako ich poznáme i dnes. Stredoázijský ovčiak je pes, ktorý stráži stáda hospodárskych zvierat a chráni ich pred predátormi. V našich končinách sa stredoázijský ovčiak používa najmä na stráženie obydlí, pozemkov a majetku.
Charakteristika a povaha plemena
Ide o veľmi inteligentné a vnímavé plemeno, pre ktorého by mal byť majiteľ vzorom. „Stredoázijský ovčiak je psychicky stabilný pes a takého potrebuje aj majiteľa. Ustáleného, rozvážneho, duševne čulého, mentálne aktívneho človeka. Takého, ktorý bude viesť psa s rozvahou, dá mu pochopenie, čas a priestor, aby sa mohol vyvíjať, učiť sa a rásť pri svojom človeku a pre svojho človeka.
Ak sa dostane do rúk človeku, ktorý je rozkolísaný, neverí si, je neistý a koná nekonzistentne, takému človeku sa z aziata môže podariť vychovať rovnako neisté zviera. To môže byť na škodu zvieraťu, majiteľovi, aj okoliu“, zdôrazňuje chovateľka z Chacalkiz Chenekel.
Stredoázijský ovčiak je lojálny voči svojej svorke, t.j. majiteľovi a jeho rodine. Svoj svet delí na „našich“ a „cudzích“. Svoju rodinu nadovšetko miluje a ochraňuje. „Je rozdiel, keď majiteľa chráni pes, ktorý má 7 kg a pes, ktorý ma 70 kg. Majiteľ aziata musí mať priestor, kde chová svojho psa dobre zabezpečený pred vniknutím cudzích osôb. Teda poriadne pevné a vysoké oplotenie pozemku“, radí Jaroslava Matejčíková.
Výchova stredoázijského ovčiaka
„Záujemca o toto plemeno by mal byť schopný prijať fakt, že títo psi sa necvičia, ale vychovávajú. Učia sa odpozorovaním od svojho gazdu a starších psov vo svorke. Majiteľ aziata by mal mať na pamäti, že jeho pes je zviera, nie dieťa či hračka. Je to pomocník, parťák, kamarát, ale predsa zviera. Netreba zabúdať, že pes je šelma. Síce domestikovaná, ale stále je to šelma. Je jedno, či ide o jazvečíka alebo dogu, pri zlom vedení je patália s hocijakým psom“, vysvetľuje chovateľka psov.
Stredoázijský ovčiak potrebuje láskavú, ale dôslednú výchovu. Je potrebné mu dať čas, aby pochopil, čo od neho očakávame a potom pre svojho majiteľa urobí všetko. Je spokojný, ak je zamestnaný. Nie je to pes do koterca, potrebuje byť v dennom kontakte po boku svojho pána. Dobre toleruje hydinu a hospodárske zvieratá a dokáže ich chrániť pred predátormi.
„So svojím majiteľom bude chodiť na túry, kúpať sa, zvládne celodenné prechádzky. Treba však stále pamätať na to, že je to pes s vysokým ochranným inštinktom. Preto v miestach, kde sa môže objaviť iný pes alebo cudzí človek, je treba ho mať celý čas na vôdzke.“ pripomína Jaroslava.
Stredoázijský ovčiak sa veľmi rýchlo učí a má dobrú pamäť. Na jeho výchovu treba ísť od začiatku vľúdne, ale dôsledne. Je dôležité sa vyvarovať neprimeraným fyzickým trestom. „Treba si s ním od malička budovať dôveru a dávať si pozor, aby sme ju neuvážene nezničili. Stratená dôvera sa u SAO veľmi ťažko získava späť. S neprimeranými fyzickými trestami si človek zakladá na nepríjemné situácie do budúcnosti“, prízvukuje chovateľka.
Stredoázijský ovčiak – agresor alebo člen rodiny?
V súvislosti s plemenom stredoázijského ovčiaka sú rozšírené rôzne predsudky, ktoré súvisia najmä s jeho veľkosťou a silou. Obavy nie sú na mieste, pretože ide o lojálne a milujúce plemeno, ktoré neublíži deťom ani členom rodiny. Chovateľka však prízvukuje, že ak sa pes dostane do nesprávnych rúk, rovnako ako každé iné plemeno, môže to spôsobiť problémy.
„Ďalším príkladom je situácia, ak má SAO povahu, ktorá nezodpovedá štandardu plemena. To môže vzniknúť nevhodným párením alebo párením povahovo netypických jedincov. Preto je veľmi dôležité vybrať si šteniatko od zodpovedného a etického chovateľa. Nekúpiť šteniatko podľa krásnej fotky, ale ísť sa pozrieť na rodičov, ako sa správajú, na prostredie, v ktorom šteniatko vyrastá. Veľa sa pýtať na zdravie, predkov, temperament či dosiahnutý vek. To všetko sú ukazovatele, ktoré môžu napovedať, s čím môžeme pri konkrétnom šteniatku do budúcnosti rátať. Úprimne povedzte chovateľovi, na aký účel psíka chcete, určite vám bude vedieť poradiť pri výbere šteniatka.“, radí chovateľka.
Starostlivosť a chov
V prípade chovu viacerých stredoázijských ovčiakov je dôležité dbať na to, aby si jednotlivci vo svokre sadli a znášali sa. Inak medzi nimi bude dochádzať k súpereniu o prvenstvo vo svorke. Toto vyjasňovanie si vzťahov býva veľmi drastickou záležitosťou, ktoré zvykne skončiť šitím oboch aktérov u veterinára.
„Vo videách z krajín pôvodu vídame svorky SAO, ako spolu v mieri vychádzajú a spolupracujú pri ochrane stád. Toto je možné iba pri veľkorysých priestorových podmienkach, kde sa viacerí dominantní jedinci vedia obísť bez strany dôstojnosti. Je nemožné toto očakávať v našich podmienkach, keď má človek 15-20 árov okolo domu a chce tam mať viacero aziatov pohromade“, vysvetľuje Jaroslava Matejčíková z Chacalkiz Chenekel.
Hoci je stredoázijský ovčiak veľký pes, je možné ho chovať všade, pokiaľ bude mať dosť aktivity a zamestnané telo i myseľ. „Mám šteniatko u majiteľa, ktorý býva v byte v centre Bratislavy. Chodí s ním aj do kaviarní a za tie roky spolu precestovali kopu destinácií. Síce býva v byte, ale má viac pohybu a starostlivosti ako psi, ktorí sú držaní v kotercoch pri rodinných domoch “, vraví Jaroslava.
Stredoázijský ovčiak – ochorenia
Ako u všetkých veľkých a ťažkých plemien je potrebné dbať na správny vývin a dozrievanie pohybového aparátu. Plemeno ako také netrpí dedičnou zaťaženosťou na žiadne ochorenia, je to pomerne zdravé a odolné plemeno. „V období rastu – do 1,5 roku treba dbať na to, aby zviera nebolo prekrmované, aby dostávalo kvalitnú, vyváženú stravu, aby malo dostatok pohybu.“
„Všetkým veľkým plemenám hrozí dysplázia kĺbov, preto zodpovední chovatelia kontrolujú kĺby psov pomocou RTG. V prípade nálezu odchýlok nepustia psa do chovu. Takouto selekciou sa darí dyspláziu v plemene udržiavať na minime“, vysvetľuje chovateľka SAO.
Ďalšie ochorenie, ktoré môže nastať u veľkých psov, je torzia žalúdka. Je to život ohrozujúci stav, ktorý je nutné okamžite a chirurgicky riešiť, inak pes do pár hodín uhynie.
Zdravie aziata môžu ohroziť aj parazitárne ochorenia, prenášané kliešťami a komármi, ako sú babezióza, borelióza, leischmanióza a dirofilarióza. Preto je nutné svojho psa chrániť tabletkami alebo repelentnými prípravkami.
Kupirácia uší a stredoázijský ovčiak
Od roku 2003 zákon na Slovensku nepovoľuje kupírovanie uší u psov. Napriek tomu existujú na túto problematiku medzi chovateľmi psov rôznorodé názory. História kupirácie uší u stredoázijského ovčiaka súvisí najmä so snahou predísť zraneniam uší, ktoré mu môže pri obrane stáda spôsobiť predátor – vlk. „O dôležitosti tejto ochrany pastierskych psov vo forme kupírovania svedčí aj fakt, že keď poprední chovatelia aziatov z krajiny pôvodu v 30-tych rokoch minulého storočia publikovali prvý štandard plemena, zahrnuli doň aj kupírovanie ušníc“, približuje históriu chovateľka.
Podľa chovateľky poskytuje kupirácia uší stredoázijskému ovčiakovi aj ďalšiu výhodu – uši bez ušníc lepšie vnímajú zvuky a zviera lepšie počuje.„Pozrite si vlky, líšky, kojoty, hyeny, pumy, levy, všetci predátori majú uši stojace. Je to evolučná výhoda na lepšie zachytávanie zvuku, ktorú vie človek poskytnúť psovi práve kupírovaním. Kupirácia prebieha v čase, kedy ušnice ešte nie sú inervované. Šteniatko má ušká do pár dní zahojené.“
„Vysvetlím, čo v praxi znamená kupirácia pre chovateľa a psa. Keď ako chovateľ chcem psa vystavovať na medzinárodných FCI výstavách, musím ho mať nekupírovaného. Keďže však viem, ako bude ušatý aziat ťahať v šarvátkach vo svorke za kratší koniec, a že na výstave potrebuje mať nedotrhané uši, čo urobím? Musím psa držať mimo svorky. Tým ale pôjdem proti jeho naturelu, pretože pastierske psy potrebujú žiť vo funkčných svorkách.
„Kvôli tým ušiam ho musím viac chrániť, mám ho vo výbehu samého, a teda mu neumožním napĺňať si jeho duševné potreby. Takéto riešenie vedie k jeho dlhodobej deprivácii, duševnej nepohode, vzniku neuróz a porúch správania.“
Stredoázisjký ovčiak je lojálne a inteligentné plemeno
„Ohľadne opodstatnenia kupirácie ušníc u pastierskych psov vyšiel skvelý článok v časopise Pes Přítel člověka. Autorkou je dlhoročná majiteľka pastierskych psov, pani Saxlová, odporúčam si prečítať. Veľmi prehľadne ozrejmuje opodstatnenie krátenia ušníc u pastierskych plemien psov. My ako chovateľská stanica sa s týmto stanoviskom stotožňujeme na 100%. Garantujem vám, že rovnako sa s ním stotožňuje 100% skúsených chovateľov pastierskych psov na Slovensku.“
„U pastierskych psov nie je krátenie ušníc vecou módy či krásy. Ide vyslovene o funkčnosť a ochranu psa, ktorá mu zvyšuje šancu na prežitie v boji s predátormi. Široká obec chovateľov pastierskych plemien psov by preto privítala zrevidovanie tohto zákazu s ohľadom na účel, ktorý môžu tieto psy aj v modernej dobe zastávať“, zakončuje Jaroslava Matejčíková z chovateľskej stanice Chacalkiz Chenekel.
Tento článok vznikol vďaka spolupráci s portálom www.modrastrecha.sk. Bolo mi veľkou cťou, že nás oslovili a umožnili nám aj takto spropagovať plemeno stredoázijský ovčiak a zároveň aj našu chovateľskú stanicu.
————————————————————————-
Poznámka pod čiarou: do pôvodného textu som ku téme „kupirácia“ uviedla ešte jeden výstižný príklad:
na kupírovanie sa občas pýtajú ľudia, ktorí nevedia nič o plemene a dôvodoch, vidia iba ten akt; tým to vždy vysvetlím pomocou podobenstva s obriezkou u mladých židovských chlapcov, jedno i druhé je preventívne opatrenie a niet pochýb, ktoré z týchto dvoch aktov je omnoho viac nehumánne a predsa sa stáročia praktizuje. Šteniatko pritom má ušká do pár dní zahojené a nevie o nich, kupirácia prebieha v čase, keď ušnice ešte nie sú inervované, taký chlapec si však túto stigmu nesie so sebou celý život.
Redakcia nakoniec tento odstavec nepublikovala, zrejme vyznel príliš kontroverzne – je to však na 100% presné prirovnanie 🙂
