Cvičák.

Každú nedeľu máme zabehnutý rituál. Akonáhle vezmem ráno do ruky vodítko a obojok, objavia sa tri nastrčené hlavy: vezmi mňa, mňa, mňa!

Keďže mám len jedny ruky (a nervy), výlety na cvičák im striedam čo najspravodlivejšie. Raz ide Blekyna, inokedy Flekina alebo Ciculán.
Naši aziati chodia na cvičák radi. Stretnú tam kamarátov psíkov, s ktorými sa ponaháňajú a trošku pracovať im neublíži. Na cvičáku ma má ten vyvolený psík iba sám pre seba a obaja si to užívame. Asi najšikovnejšia je Blekynka, tá sa naučí vždy všetko najrýchlejšie a obraty robí krajšie ako hociktorý ovčiak. A v odložení sa tiež vyrovná hociktorému psíkovi.

Jediné, čo s nimi nerobím, je obrana. Aziata nie je potrebné dráždiť a učiť obranu. On to má v sebe, inštinktívne to rozpozná a vie.