V zime je čas zberu šípok a Dori s Michelle mi pri tej príležitosti zvyknú robiť spoločnosť; veľmi ony ľúbia chodiť po vonku, zvyčajne stará Dori určuje smer a tempo, Mišela nabehá 3x toľko, lebo pobehuje okolo nás, koľko jej len flexina dovolí; keď ideme na šípky, meníme modus operandi, musia ísť tam, kam chcem ísť ja, stáť tam, kde ja potrebujem a to je vždy prvú polku zberačskej prechádzky boj, kým pochopia; to už mám dodriapané ruky od šípkových kríkov a nulovú toleranciu, tak ich poriadne poťahám za obojky, potom už si ma viac všímajú a keď zastanem pri kríčku, zaľahnú a pozorujú okolie : )
