by Píše mi Artúrkov gazda: Artúrkovi je zle, potrebujeme ťa pri ňom. Sadám do auta a vyrážam.
Artúrko je vlastným menom Hannibal Chacalkiz Chenekel, syn Dorinky a Cleuška. Svoju prezývku dostal ešte ako malé bábätko po rozprávkovej postavičke Artúrkovi Gombócovi a jeho majiteľ ho tak stále volá, aj keď už Artúrkovi ťahá na ôsmy rok, lebo Artúrko má stále výborný apetít, rád papá dobrôtky. Jeho pánko mu preto chcel urobiť radosť a priniesol mu kosti zo zabíjačky. Artúrko ich spapal – a začali sa problémy.
Nekaká. Nekaká a nepapá. Druhý deň, tretí deň. Doktor kázal dávať striekačkou olej, nepomáha. Artúrko stále nekaká, nepapá, nechodí, snaží sa tlačiť, ale nejde mu to… na scéne sa objavujem ja, zvedavá, či ma Artúrko spozná, viac rokov sme sa nevideli… ovoňal ma, zavrtel chvostom a ľahol si mi na nohy, nechal si prehmatať bruško, evidentne citlivé, a jeho pohľad hovoril, pomôžte mi, nie je mi dobre. Volám môjmu doktorovi, opisujem mu situáciu, dohodli sme sa, že ho musí vidieť, že zrejme bude treba urobiť klystír…
Naložili sme Artúrka a odviezli na kliniku. Tam doktor zistil, že toto bude musieť riešiť radikálnejšie, hrubé črevo je z toho tlačenia a namáhania sa boľavé a opuchnuté, zátka veľká a hmatná, tu klystír nepomôže. Artúrko dostal uspávačku, vyložili sme ho na stôl a doktor mu pol hodinu kus po kuse vyberal velikými kliešťami zaseknutú stolicu. Všetko biele, všetko kosti. Malé úlomky, špicaté, bodajúce, dráždiace črevo spôsobili, že sa stolica zastavila a Artúrko ju nevedel vykadiť. Majiteľ neveril vlastným očiam a bolo mu to veľmi ľúto, nechcel Artúrkovi spôsobiť ťažkosti, chcel mu iba urobiť radosť s kostičkami – a psíkovi sa takmer tie kostíky stali osudné…
Prosím, dávajte pozor na to, čím psov kŕmite. Dajte pozor na kosti. Kosti lietavej hydiny sú nevhodné na kŕmenie, sú nebezpečné, môžu spôsobiť perforáciu čreva a úhyn zvieraťa. Tepelne upravené kosti nie sú vhodné vôbec. Neobsahujú v sebe žiadne vitamíny, nemajú žiadnu nutričnú hodnotu, ja viem, že psovi voňajú, ale bez milosti ich hoďte do koša a psovi dajte radšej suchý chlebík alebo vajíčko. Surové bravčové alebo hovädzie kosti áno, ale s mierou, raz dvakrát za týždeň jednu, na spestrenie dňa, nie ako jedinú stravu. Ja našim kupujem bravčové chvosty s krížovou kosťou, dostanú jeden na chuť tak raz za dva tri dni. V chvoste je aj chrupavka, aj koža, zdroj kolagénu, aj trošku mäkkej kosti a mäska. Stačí.
Na druhý deň mi od Artúrkovho pánka prišla správa: Artúrko už pobehuje! Som tak rada, že všetko dobre dopadlo 🙂
