March 2, 2021

Mínuškina nedeľná škola, január 2020

Zvykli sme si s Mínuškou chodiť do školy, do nedeľnej školy pre psíkov, kde v rámci socializácie môže získať aj elementárne základy poslušnosti, ako je Sadni, Zostaň, a ešte Pomalypoďneťahajma!!! Predsa len už mám svoje roky a viem oceniť psa, ktorý ma nevláči po krkahájoch o dušu spasenú len preto, že na druhej strane chotára (mesta, ulice, lúky apod.) uvidí iného psa (zajaca, bažanta, mačku, cyklistu, bežca apod.); doby, keď som pyšne zvierala vodítko, na ktorom sa mi freneticky trhal a skákal nezvládnutý pes, považujúc tieto prejavy za dôkaz správnej povahy psa mám už dávno za sebou, ja viem, na efekt to je paráda, avšak vyťahané ruky nepovažujem za benefit z prechádzky so psom, to radšej si vychutnám pohodu na výlete.

Mína Chacalkiz Chenekel, 13 mesiacov

S mojimi aziatmi chodím cvičiť dlhé roky, od 2007 roku; niektorých to bavilo viac, niektorých menej, vždy mi však každý na cvičák chodil s chuťou – okrem Dorky, tá sa nikdy nezmierila s tým, že do JEJ ohradeného objektu smie vstúpiť aj iný pes, následne aj iný človek, jej to proste vadí, takže ona absolvovala iba pár výcvikových hodín a zabalili sme to : ) Jej mamina Bleky spolu so sestrou Fleky však cvičák milovali a počas ich aktívneho života sme pravidelne cvičiť chodili, na striedačku s boxerkou Fíbinkou a aziatom Šaníčkom Ciculánkom. Vždy však iba poslušnosť, nie obrany, to aziatovi netreba na pravidelnej báze, ak, tak len občas a pod vedením fakt odborníka na prácu s tak špecifickým plemenom, ako aziat je.

Mína Chacalkiz Chenekel, 13 mesiacov

Nechcem sa pasovať do roly znalca vo výcviku ani u psov všeobecne, ani špeciálne u aziatov, na to by sa našlo väčších odborníkov viac než dosť; za tie roky, čo s mojimi psami pracujem sa mi však vždy a opätovne potvrdzuje, čo je tým kľúčom k ochote pracovať u aziata: škola hrou. Pre psa to musí byť sranda, zábavka, žiaden nátlak, len jemná manipulácia, prísť na kobylku tomu, na čo je zviera citlivé, čo ho teší a to potom využiť na motiváciu, a boli by ste prekvapení, čo by dokázal každý jeden pes, aj taký, nad ktorým pánko už dávno zlomil palicu ako nad nevychovateľným hoviadkom.

Mína Chacalkiz Chenekel

Prvý aziat ku mne prišiel v roku 2005, môj Starý Žltý Pes, útulkáč Emir, prišiel ako zlomený, sklamaný pes; dlho trvalo, kým bol ochotný sa so mnou vôbec baviť. Až potom som zistila, že má komplet základný výcvik, Sadni – Ľahni – Vstaň, odloženie, plazenie, všetko – okrem aportu – aj na slovné povely, aj na posunky, dokonca vedel aj štekať na dva prsty, všetko vedel, a nenávidel ľudí a hlavne chlapov, a keď chlap niesol palicu (stačilo hrable, dosku, lopatu, metlu, ) on by ho zabil bez milosti. Pozorovaním som postupne prišla k záveru, že jeho predošlý majiteľ, napriek tomu, že si dal fakt kopu práce s výcvikom tohoto psa, urobil základnú chybu už na začiatku, nerozumel plemenu, pristupoval k aziatovi ako k služobnému plemenu a domnievam sa, že narazil – zrejme to bol dôvod, že ho jedného dňa reťazou priviazal pred Zvolenský útulok a nechal ho tam. Toto mi je celý život mementom a mám to na pamäti pri akejkoľvek práci s mojimi aziatmi, tak, ako leopard nezmení svoje škvrny, tiger svoje pruhy, ani aziat nezmení svoje danosti a špecifiká a to treba brať vždy s plným rešpektom.

Mína Chacalkiz Chenekel, 13 mesiacov

Naša nedeľná škola je zároveň i chvíľou, kedy ma má Mínuška iba sama pre seba. U nás žije psíkov viac a preto málokedy sa venujem iba jednému, vždy sa viacej hláv natiahne na pohladkanie či po piškótku; na prechádzku ich berieme tiež po dvoch, nech sa vybehá každý, preto nečudo, že sa psíkovi páči, že sa venujú iba jemu, že iba jemu je vysvetľované, čo od neho chcem, a za správnu reakciu čaká tá piškótka iba jeho, nik iný mu ju neuchmatne; to, ako to upevňuje náš vzťah je viditeľné i voľným okom, na to človek nemusí byť ani výcvikár, ani odborník na kynológiu. Aziat je inteligentný a má pamäť ako slon, on veľmi rýchlo pochopí, čo od neho chcem, navyše skupinový výcvik má významný benefit v tom, že pes veľa vecí odpozoruje od druhých psov, to veľmi pomáha pri zvládaní povelov.

Mína Chacalkiz Chenekel v nedeľnej škole, cvik odloženie.

Samozrejme, ak má niekto psa iba na záhrade, z dvora sa to zviera dostane iba občas a gazda či gazdiná má po ruke niekoho dostatočne silného a hlúpeho, aby sa dal vláčiť a šklbať nevychovaným 60-kilovým psom, keď ho raz za čas vyberie von, potom chápem, ak so psom nerobia, nevychovajú ho – nemajú potrebu to robiť. Rovnako pochopím, ak má niekto pozemok “od Tatier k Dunaju”, na ňom tristo oviec, psa má pri stáde na ochranu pred dravcami, prosím, taký človek nemá prečo učiť chodiť psa pri nohe. Ale v podmienkach, v akých žijeme my, v dedine, medzi ľuďmi, so susedmi napravo, naľavo i cez ulicu proste považujem za nevyhnutné mať psa zvládnutého, vychovaného a ovládateľného. A že by sa výcvikom nejak potláčali danosti či schopnosti samostatnej práce plemena, to sú nezmysly a výhovorky, mám to overené rokmi praxe, toho sa vôbec nemusíte báť, kľudne so svojimi aziatmi cvičte, pracujte, doprajte tú radosť sebe aj im : ) Jarka

Mína Chacalkiz Chenekel, 13 mesiacov, pochvala po odložení

Pre inšpiráciu ešte pár foto z posledného výcviku:


Nástup, začíname!

K nohe, Mííí!

pochodom vchod, vľavo zatočiť

slalom medzi psami

odloženie – Mínuškina neortodoxná technika

spokojná a uvoľnená

čuchám čuchám plný vačok Froliku : )

skok cez prekážku nie je prekážkou

odloženie si Mínuška vysvetľuje svojsky… : D

odloženie za pochodu, na prvýkrát!