by Človek často ani nevníma, ako čas rýchlo letí; ani som sa nenazdala a Dorotke ťahá na 15 a z jej posledných šteniatok Míny a Mišelky sú za pol roka seniorky – a mne s plnou vážnosťou došlo, že ak chcem naďalej vo svojom chove udržať tú pre mňa vzácnu a výnimočnú krv a zabezpečiť si, aby ma zvieratá z nej sprevádzali životom ešte ďaľších 50 rokov, musím sa o to proste postarať. Do tohoto môjho rozpoloženia sa mi začala hárať Míí a tak si hovorím, po Míne síce už máme doma Padmu, ale ešte jednu fenečku by som mohla mať, a keďže Mišela hára raz za rok, bohvie, či to do termínu 8 rokov stihneme… a tak som si urobila radosť a išla som s Mínou za psom, ktorý sa mi dlhé roky páčil a nakryli sme.Dni prechádzali do týždňov a na Míne neboli badať žiadne zmeny. Na sono má význam ísť tak po 28. dni, takže som sa nútila k trpezlivosti a pripravovala som sa na to, že Mína zrejme kotná nie je… a zrazu pozerám, dva týždne po krytí Míny mi začala hárať Mišelka… no a teraz babo raď! Posledná šanca a ja ju neprepasiem, povedala som si, možno ostane kotná aspoň jedna z nich – a tak som tri týždne po Míne vycestovala do HU a nakryli sme Mišelu… A o týždeň som na sone s Mínuškou uvidela malé guličky, šteniatka, reku dobre, aspoň jedno krytie sa podarilo, budem si môcť vybrať niečo pre seba, aj keby sa druhé krytie nepodarilo… len pre poriadok som išla na sono aj s Mišel – a doktorka mi ukazuje na monitore tri guličky 
nebude ich veľa, mienila doktorka a ja som jej verila až do chvíle, než prišiel ten deň a Mišela priviedla na svet 10 šteniatok nuž, tak vitaj medzi nami, Vrh U Chacalkiz Chenekel!
