Kľučky.

SAO alias stredoázijský ovčiak je pes intenligentný a veľmi rýchlo sa učí. Teraz nerozprávam o poveloch alebo cvikoch, mám na mysli jeho rýchlu adaptáciu na prostredie, v ktorom sa ocitne, a jeho schopnosť pozorovať a učiť sa od iných, či už psov alebo ľudí. 
Tak sa naši saoši naučili otvárať kľučky. Postupne zvládli otvoriť dvere od seba aj k sebe a už im nič nebránilo v prieskume garáže, obývačky či kuchyne. Hlavne Blekiša bola v tomto expert, zvládla si otvoriť aj plastové okno a „pustiť sa“ hop! cez okno von, ak sa jej zdalo, že už nechce byť vnútri a panička ju tam zamkla… Nakoniec som musela vymeniť kľučku na pôrodnici za guľu a ostatné kľučky som otočila opačne, takže miesto stlačenia kľučky sa musia potlačiť hore – no, ako v blázninci; toto riešenie sa ukázalo ako mimoriadne efektívne a my máme takto otočené všetky kľučky na dome aj na bráničkách, buď o 90 alebo o 180 stupňov; nepsíčkarske návštevy sa smejú, psíčkarske okamžite pochopia…
Po mame Blekyne podedila túto schopnosť aj Dorinka. Otvorí si hociaké dvere od seba aj k sebe. Dori otvorí aj kľučku otočenú zvislo, musíme preto dvere pred ňou pozorne zamykať, inak je za chvíľu vnútri a hľadá, čo dobré sme tam pre ňu nechali…
Túto Dorinkinu schopnosť podedili aj jej potomkovia, deti aj vnúčatá. Jedným zdatným otváračom je aj jej dcéra Fatima. Jej pánko Juraj nám napísal:
„Tak som si včera víťazoslávne doniesol 5 kíl domácich voňavých klobás a schoval som si ich pred šelmami do garáže – tá malá šedo-biela mrcha si cez noc otvorila bránku do garáže a ráno nás čakala štýlom „a la pytón“ a oblizujúca sa… netrafil by vás šlak od nervov – mrcha jedna prešpekulovaná…“
Takže pozor, pre aziata je veľa vecí dosiahnuteľnejších, než sa nám zdá…