by Zo života chovateľa: starosti a radosti.
Bežne si človek neuvedomuje, čo všetko môže spôsobovať vrásky chovateľovi, majiteľovi psúrov; napríklad také kŕmenie – u nás vec bezproblémová, naložím do misiek, naservírujem, psúri zjedia, vybavené… až kým to zrazu nie je také easy…
Doríček mala vždy dobrý apetít, s pribúdajúcimi rokmi jej však chuť do jedla klesla a stala sa vyberavou, papá málinko ako vrabčiak a iba vtedy, ak má náladu; už dlho dostáva viacero misiek s rôznym jedlom na výber, aby aspoň niečo spapala. Spoľahlivo zje len vajíčko (aj surové aj varené), kuracie krky a bravčovú pečienku, ostatné podľa nálady, niekedy aj dva dni neje a ja ten tretí deň servírujem všeličo, čo by sa jej mohlo uráčiť spapať. Dnes som psúrom uvarila kuracie prsia s cestovinou, nech majú teplé do bruška, keďže sú tie mínusy, a skusmo som dala jednu misku aj Dorinke, nedúfajúc, že by niečo také madam zobrala do úst; o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď Doritka dočista vypapala celú plnú misku! Pre niekoho banalita, ja sa tu vytešujem, akoby som dostala vianočný darček… 🙂
