U nás najpažravejší psúr je Tunika, spapá všetko, čo jej dám – aj čo dám Mišele, aj čo dám Padme, ak sa k tomu dostane, a je schopná zjesť aj sliepkam šrot, ak nedám pozor…

Takto to ona robí, keď zje svoje, ide dojesť po Mišele, doslova ju oblieha, napchá sa do jej tesnej blízkosti, už má vytitrované, ako najbližšie sa jej môže priblížiť k miske, a hypnotizuje ju pohľadom: už si najedená, už nevládzeš, už si najedená…






