by Príroda má rada rovnováhu. Na princípe rovnováhy je postavený svet. Preto niet sa čo čudovať, že aj v živote psíčkarov toto pravidlo platí, ba nazdávam sa, že my psíčkari to pociťujeme tak intenzívnejšie, keďže nás obklopuje viac „života“ v tých našich životoch. Jasne sa to dá zdokumentovať na vzťahu psa a záhrady: človek má krásnu záhradu (dvor, park, sad, prípadne barák, chalupu či obývačku) a napadne ho spásonosná myšlienka zaobstarať si psa; pes sám osebe je stelesnením krásy, a tak aby bola rovnováha dodržaná, musí záhrada (dvor, park, barák atď) stratiť niečo zo svojho lesku. O toto sa aziat dokáže postarať v miere prehojnej vďaka svojej vášni k terénnym úpravám.
Začína to nenápadne: prinesiete si domov malú rozkošnú (10-kilovú) chlpatú guličku a tá sa ľúbezne prechádza po vašom krásnom trávniku, samotný ten pohľad je pastva pre oči a potrava pre dušu, učinená selanka. Šteniatko si do troch dní vyhrabe jamku pod tujkou a vy mu to samozrejme dovolíte, tam predsa nie je tráva a nech si bábo urobí pohodlie; potom si urobí jamku pri plote a vy si voľkáte, taký malinký a už si robí peliešok pri plote, už chce strážiť, miláčik odvážny; a ako šteniatko začne rásť, ani sa nenazdáte a jamy sa začnú objavovať na rôznych iných miestach, čoraz širšie a hlbšie; dohováranie nepomáha, krik nepomáha, metlou po zadku nepomáha, čili ani korenie nepomáhajú tiež a kým sa nazdáte, váš krásny dvor (záhrada, park barák atď) pripomína výcvikové stredisko Lešť – samá jama a kopček, tráva z posledných síl odoláva pazúrom, stromčeky okúsané, kvetinky vykopané alebo zožraté a zelená clona na plote, aby susedia nečumeli je na franforce… to už ste v aktívnej fáze s názvom ZASÝPANIE – KTO Z KOHO – a tak beháte s fúrikom a zasýpate tie krátery, len na to, aby sa do 24 hodín objavili na tom istom mieste znovu. Na zasýpanie si musíte vždy zohnať NOVÚ zeminu, vyhrabaná zemina z tej jamy má takú vlastnosť, že polka z nej vždy sublimuje, proste zmizne, jak keby ju niečo zožralo, koľkokrát som sa snažila metličkou ju pozametať naspäť a vždy mi polka chýbala, proste Bermudský trojuholník u nás na dvore 🙂
Zakrátko sa z kosenia trávnika stáva činnosť, pri ktorej hrozí vyvrtnutý členok či vykĺbené rameno, keď kosačka náhle prepadne do kráteru, deku na opaľovanie si už na tom trávniku len tak nerozložíte, ani bedminton si tam nezahráte, ak si nechcete vyvrtnúť koleno. Malou útechou vám može byť pomyslenie, čo sa asi tak stane zlodejovi, ktorý preskočí plot a bude sa chcieť pod rúškom tmy dostať k vášmu majetku – no Neprojde! V noci nie sú tie ďúry tak vidieť a je takmer isté, že na nejakú natrafí a so zlomenou nohou ďaleko neodbehne, navyše nadávkami a úpením prebudí psíka, ktorý spal spánkom spravodlivých v jednej obzvlášť pohodlnej jame, čo si vyhĺbil tam, kde pôvodne bola šialene drahá holandská vŕba, a ten mu ešte trošku dopomôže k presvedčeniu, že liezť ku vám na pozemok bol výsostne hlúpy nápad.
Aziat má tendenciu každú činnosť robiť naplno a to sa týka aj hĺbenia jám až nôr, nezriedka si pod zemou vybuduje hotové obydlie, kde potom cez leto trávi horúce dni. Naša Dorinka mala takúto noru vykopanú veľmi umne, ústila medzi tujami a tiahla sa do hĺbky pod zámkovú dlažbu na dvore, mala tak dobré dva metre na dĺžku a psa ste odtiaľ nedostali von nijako, ak sa rozhodol, že on naozaj k veterinárovi (na výstavu, do koterca, do auta atď) nejde, alebo že on naozaj nechce dostať po zadku za to rozkúsané ratanové sedenie… zasypali sme jej ju až po incidente, ktorý mi vyhnal tlak nad merateľné hodnoty – totiž do Dorinkinej nory sa z neznámych dôvodov napchala Stará Fleka a keďže bola o dobrých 10 kg a 10 cm väčšia, uviazla v nej, čo som si všimla až večer, keď si neprišla po večeru… bohvie, koľko hodín tam bola zaseknutá, podarilo sa jej tam otočiť, ale von už vyliezť nedokázala, keď som sa spustila po bruchu do pol pása do nory, že ju vytiahnem von za predné packy, bolelo ju to a plakala… zväčšiť vstupný otvor znemožňovali korene tují, ktoré obkolesovali vstup… padali na mňa mdloby pri predstavách, ako pomocou ťažkej mechanizácie rozbíjame príjazdovú cestu, vytrhávame desaťmetrové stromy a vyprošťujeme z rozvalín bezvládne chlpaté telíčko, proste infarktová situácia… v tom zúfalstve som sa opäť spustila po bruchu dole hlavou do nory a začala som spod Fleky vyhrabávať zeminu, najskôr rukami, potom som si bola vziať ešus… teraz vzikol problém, kam s tou vyhrabanou hlinou, dlho trvalo vyliezť von s každým ešusom hliny, plaziť sa spiatočky hore brehom, pomedzi korene stromov, po bruchu, o pol jedenástej v noci… nikdy nezabudnem na pomoc od kamarátky, ktorá mi zodvihla mobil a prišla mi pomôcť, podávala som jej misky s vyhrabanou zeminou a spoločne sme postupne zväčšili noru natoľko, aby sa zakliesnená psica vedela pohnúť a mohla som ju odtiaľ opatrne vytiahnuť za kožuch… Veronika z Verlad Admarol SAO FCI Kennel ďakujem pekne nastokrát.
Teraz sa na tom aj zasmejem, vtedy mi nebolo všetko jedno – a mohla za to celé vášeň saošov hrabať jamy a potom sa do nich napchať – takže pozor na tie jamy, nory, krátery a zákopy, hrozí riziko úrazu aj psychickej ujmy 🙂
A klasicky, dobrá rada na záver: ak ste sa rozhodli zaobstarať si aziata, spravte si dychové cvičenie a pripravte sa na to, že sa veľa vo vašom živote zmení. K lepšiemu. Pretože ak vás život s aziatom niečo naučí, bude to prestať bazírovať na veciach, čo sa v dlhšom časovom horizonte nakoniec aj tak ukážu ako nedôležité, len sme si na ne zvykli, povzniesť sa a dopriať mu väčšiu voľnosť v konaní podľa jeho prirodzenosti – a poviem vám, to odpútanie prinesie úľavu aj psovi aj vám; tak dovoľte jemu aj sebe byť proste šťastní, trošku rebeli, trošku od blata, s radosťou zo seba navzájom 🙂
